Slávka Karkošková: Výslechy zneužitých dětí

Témata zaměřená na prevenci sexuálního zneužívání (SZ) dětí, ale i zneužívání a sexuálního násilí obecně, výpisky z knih a brožurek o SZ, hlubší souvislosti a vazby na jiná témata, chybné počiny v osvětě. Kazuistiky zneužitých dětí, nejsou-li součástí pojednání, patří do subfóra Životní příběhy.
Uživatelský avatar
Mack
Moderátor
Příspěvky: 382
Registrován: 2.1.2016 20:30:52
Pohlaví: muž
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 0
... až do věku: 7
Děkoval: 938 x
Oceněn: 873 x

Slávka Karkošková: Výslechy zneužitých dětí

Příspěvekod Mack » 6.10.2016 9:54:56

III. Problematika znaleckého posudzovania

Článok v JR 8-9/2014 – kap. 5: Miera istoty, že k CSA došlo a eliminácia rizika

Proces systematického zhromažďovania a vyhodnocovania relevantných informácií by mal smerovať k stanoveniu miery istoty ohľadne toho, či k údajnému CSA došlo.
Miera istoty sa pohybuje v kontinuu:
  1. pravdepodobná príčina: približne 25% miera istoty, čo predstavuje štandard pre podanie oznámenia na orgán sociálnoprávnej ochrany detí
  2. prevaha dôkazov: približne 51% miera istoty, ktorá je štandardom k tomu, aby sa v občianskom súdnom konaní prijali opatrenia na ochranu dieťaťa
  3. jasné a presvedčivé dôkazy: približne 75% miera istoty, čo predstavuje štandard pre pozbavenie rodičovských práv
  4. nad akúkoľvek pochybnosť (beyond reasonable doubts): približne 95% miera istoty, čo už je štandard pre odsúdenie za trestný čin

  • Vo veľmi málo prípadoch si budú profesionáli absolútne istí, že k CSA došlo alebo nedošlo. Vo väčšine prípadov sa preto neodporúča podávať absolútne stanoviská.
  • Jazyk, ktorý profesionál používa, by mal odrážať stupeň istoty ohľadne pravdepodobnosti CSA v danom prípade.
  • Pre posudzovateľov je dôležité, aby svoje závery podporili dôkazmi, skrz ktoré k záverom došli. Dôkazy môžu pozostávať z informácií zo všetkých zdrojov.
  • Dáta z interview s dieťaťom majú obsahovať doslovné výroky a pozorovania v správaní. Preto sa aj vyžaduje kvalitná dokumentácia interview (cez videozáznam), aby sa zaistilo, že výroky sú doslovné a pozorovania presné, správne.
  • Neodporúča sa, aby znalci vo svojich posudkoch alebo ústnych svedectvách uvádzali názor ohľadne vierohodnosti dieťaťa - alebo podozrivého páchateľa.

    • Odborníci na duševné zdravie nemajú žiadnu špeciálnu schopnosť, aby určili kedy ľudia hovoria pravdu.
    • Samozrejme realita je, že kritéria obsiahnuté v procedúre zberu a vyhodnocovania dát vedú k záverom o pravdepodobnosti údajného CSA, a teda nepriamo aj k záverom o vierohodnosti.
Uživatelský avatar
Mack
Moderátor
Příspěvky: 382
Registrován: 2.1.2016 20:30:52
Pohlaví: muž
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 0
... až do věku: 7
Děkoval: 938 x
Oceněn: 873 x

Slávka Karkošková: Výslechy zneužitých dětí

Příspěvekod Mack » 13.10.2016 9:51:13

III. Problematika znaleckého posudzovania

Prof. JUDr. Jan MUSIL, CSc. (Ústavní soud ČR). 2010
Hodnocení znaleckého posudku. In Kriminalistika 3-2010

  1. Význam znaleckého posudku pro trestní řízení
    • Znalecký posudek je dnes chápán jako druh důkazního prostředku.
    • V souladu s koncepcí rovnosti zbraní musí být znalecký posudek hodnotitelný a kritizovatelný ze strany všech subjektů, které se podílejí na trestním procesu.
    • znalci nepřísluší v trestním řízení žádná rozhodovací pravomoc
  2. Obecně o hodnocení znaleckého posudku
    • nejen laická veřejnost, ale také část orgánů činných v trestním řízení přistupuje k expertizám často nekriticky a bezmezně jim důvěřuje. Takový postoj není správný. Nekritický postoj ke znaleckým posudkům... vede ...k nežádoucím ... důsledkům.
      • Soudce je de facto zbavován části svých kompetencí, namísto soudního procesu vzniká „znalecký proces“
      • Justiční praxe na četných případech ukazuje, že ani znalecký důkaz není bezchybný a že jeho prostřednictvím může dojít k justičním omylům s fatálními důsledky.
    • Znalecký posudek nemá v trestním řízení žádné privilegované postavení. Jde o důkaz jako každý jiný, platí pro něj všechny obvyklé zásady dokazování, zejména pak zásada volného hodnocení důkazů.
    • znalecký posudek má být podrobován kritickému hodnocení,
    • soudce je povinen znalecký posudek hodnotit ve všech jeho aspektech, včetně jeho odborné správnosti.
    • Rozsah hodnocení musí být co nejširší. Hodnotit je třeba nejen konečný výsledek, tj. písemný posudek (..), nýbrž celý proces utváření znaleckého důkazu. Ten zahrnuje také... vlastní průběh a metody znaleckého zkoumání a způsob vyvozování závěrů znalce.
  3. Kritéria hodnocení znaleckého posudku
    • posouzení stupně odborné kvalifikace toliko podle formálních hledisek nepostačuje k závěru o věrohodnosti nebo nevěrohodnosti znaleckého posudku. Vždy je třeba navíc zohlednit objektivní vlastnosti znaleckého posudku, jeho odůvodněnost, přesvědčivost, úplnost a bezrozpornost.
    • Požadavek, aby orgán činný v trestním řízení hodnotil mj. též odbornou správnost znaleckého zkoumání a odbornou odůvodněnost závěrů znaleckého posudku, je velmi náročný. Orgán činný v trestním řízení nemůže sám nahradit odborné závěry znalce svými laickými názory. Přesto je však třeba trvat na povinnosti orgánů činných v trestním řízení hodnotit znalecký posudek též z hlediska jeho odborné správnosti.
    • Jeden nález Ústavního soudu ČR (sp. zn. III. ÚS 299/06) k tomu říká: „Znalecký posudek je nutno hodnotit stejně pečlivě, jako každý jiný důkaz, ani on nepožívá žádné větší důkazní síly a musí být podrobován všestranné prověrce nejen právní korektnosti, ale též věcné správnosti. Hodnotit je třeba celý proces utváření znaleckého důkazu, včetně přípravy znaleckého zkoumání, opatřování podkladů pro znalce, průběh znaleckého zkoumání, věrohodnost teoretických východisek, jimiž znalec odůvodňuje své závěry, spolehlivost metod použitých znalcem a způsob vyvozování závěrů znalce. Ponechávat bez povšimnutí věcnou správnost znaleckého posudku, slepě důvěřovat závěrům znalce, by znamenalo ve svých důsledcích popřít zásadu volného hodnocení důkazů soudem podle svého vnitřního přesvědčení, privilegovat znalecký důkaz a přenášet odpovědnost za skutkovou správnost soudního rozhodování na znalce; takový postup nelze z ústavněprávních hledisek akceptovat.“
Uživatelský avatar
Mack
Moderátor
Příspěvky: 382
Registrován: 2.1.2016 20:30:52
Pohlaví: muž
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 0
... až do věku: 7
Děkoval: 938 x
Oceněn: 873 x

Slávka Karkošková: Výslechy zneužitých dětí

Příspěvekod Mack » 20.10.2016 4:42:13

III. Problematika znaleckého posudzovania

prof. MUSIL - Hodnocení znaleckého posudku

3. Kritéria hodnocení znaleckého posudku
  • Nelze nevidět, že kromě častěji se opakujících forenzních oborů se občas vyskytují složité expertizy z velmi specializovaných oblastí (...). V těchto případech samozřejmě nelze žádat, aby právník byl předem vybaven byť i jen elementárními znalostmi, potřebnými pro hodnocení expertizy. I tehdy však existuje možnost doplnit si je ad hoc, v průběhu konkrétního trestního řízení. To je možné uskutečnit např. nahlédnutím do odborné literatury nebo konzultacemi s odborníky, kteří sice nejsou přibráni jako znalci, nezkoumají konkrétní skutkové okolnosti trestní věci a jejich zjištění nemají povahu důkazů, mohou však poskytnout poznatky abstraktního rázu. Mohou se např. vyslovit k tomu, zda určitá metoda, použitá znalcem, je v příslušné odborné disciplíně všeobecně uznávána či zda vůči ní nejsou vznášeny námitky a zda neexistují metody lepší.

  • Všechny zmíněné postupy, které orgán činný v trestním řízení uplatní při hodnocení znaleckého posudku, nemusí postačovat k tomu, aby samy o sobě jednoznačně prokázaly nesprávnost závěrů znaleckého posudku. Měly by však zásadně stačit alespoň ke vzbuzení pochybností o správnosti. Tyto pochybnosti mohou být posíleny tím, že závěry znalce se ocitnou v rozporu s jinými důkazy, shromážděnými ve věci.

IV. Rámce a limity v ochrane práv dieťaťa


Vo viktimologickej literatúre i v záväzných dokumentoch EÚ, zaoberajúcich sa právami a ochranou obetí trestných činov, je obetiam CSA priznávaný status zvlášť zraniteľných obetí,
  • ktoré majú legitímny nárok na zvláštne (citlivé) zaobchádzanie vo všetkých fázach trestnoprávneho procesu vrátane prípravného konania či súdneho pojednávania
  • Zároveň majú nárok na osobitnú úroveň ochrany, pretože sú vo väčšej miere než obete iných deliktov ohrozené opakovanou viktimizáciou, zastrašovaním a pomstou (Smernica 2012, čl. 22 a 57)

Po odhalení prípadu CSA dieťaťu v rodine totiž hrozí:
  1. ďalšie sexuálne zneužívanie
  2. telesné týranie
  3. emočné týranie v rôznych podobách (Faller, 1993; Bentovim, 1998; Täubner, 2000; Dunovský, 2000).

Rovnako hrozí aj manipulovanie dieťaťa páchateľom a to v takom smere, aby boli zážitky zneužívania v pamäti dieťaťa významovo pozmenené, spochybnené a páchateľ „vyvinený“ (Chmelík a kol, 2003, s. 125).
Uživatelský avatar
Mack
Moderátor
Příspěvky: 382
Registrován: 2.1.2016 20:30:52
Pohlaví: muž
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 0
... až do věku: 7
Děkoval: 938 x
Oceněn: 873 x

Slávka Karkošková: Výslechy zneužitých dětí

Příspěvekod Mack » 27.10.2016 4:42:04

V záujme ochrany dieťaťa – suspektnej obete incestu, sa majú uplatňovať osobitné zákonné opatrenia.
Osoba by sa mala považovať za obeť bez ohľadu na skutočnosť, či bol páchateľ identifikovaný, zaistený, stíhaný, alebo odsúdený, a bez ohľadu na rodinný vzťah medzi nimi(Smernica Európskeho parlamentu a rady 2012/29/ EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, 2012, bod 19).

V praxi sa žiaľ vyskytujú aj prípady, kedy dieťa nie je kompetentnými orgánmi v dostatočnej miere chránené, pričom je takýto postoj postavený na zdôrazňovaní prezumpcie neviny. Zabúda sa ale na to, že pri kolízií práv (najmä práva rodiča na styk s dieťaťom a aj jeho práva na dobré meno versus práva dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia), stojí toto právo dieťaťa hierarchicky vyššie.

V prípadoch, kde sa prelína civilnoprávny a trestnoprávny proces – dopĺňajú sa alebo idú proti sebe (v uzneseniach a ich dôsledkoch)
  • odborné predpoklady a mandát opatrovníka
  • pozícia rodiča - oznamovateľa ako osoby, ktorá nie je účastníkom konania
    • Podľa Ústavného súdu SR - rodič nemá právo podať v mene dieťaťa ústavnú sťažnosť, vraj je zjavne neoprávnenou osobou - podľa ÚS tak mohol urobiť len kolízny opatrovník maloletého poškodeného v trestnom konaní,
      • ale opatrovník žiadne opravné prostriedky nikdy nevyužil a mandát mu vraj uplynul...
    • Nazeranie do trestného spisu
      • Niekde to rodičovi umožnia (hoci dieťa má určeného opatrovníka), inde to rodičovi odoprú
    • Doručovanie kľúčových uznesení
      • Rodičovi (ako oznamovateľovi v trestnom konaní) nebolo doručené uznesenie o zastavení trestného stíhania...
  • Aplikačné problémy v uplatňovaní práv poškodeného (okrem iných aj práva byť zastúpený a práva nechať sa zastupovať)
    • Dieťa nemá právne zastúpenie
    • Nemá ani možnosť určiť si splnomocnenca
Uživatelský avatar
Mack
Moderátor
Příspěvky: 382
Registrován: 2.1.2016 20:30:52
Pohlaví: muž
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 0
... až do věku: 7
Děkoval: 938 x
Oceněn: 873 x

Slávka Karkošková: Výslechy zneužitých dětí

Příspěvekod Mack » 3.11.2016 4:57:00

  • Ohlasovacia povinnosť – prekaziť/oznámiť trestný čin
      Legislatívna ochrana oznamovateľov (mandatory reporters - Immunity from liability)
  • Štatistiky - oneskorené odhalenia
  • Premlčacia doba – funkčný nástroj?
    • Terapeuti neodporúčajú obetiam, aby zločiny ohlásili OČvTK – prečo asi?
  • Zvyšovanie trestnej sadzby – funkčný nástroj?
  • Rozsudok = prvý terapeutický akt (Brichcín) - no ak zaznie rozsudok, ktorý páchateľa oslobodzuje – má to ďalekosiahle negatívne dôsledky na psychosociálny vývin detskej obete
  • Restoratívna justícia – utópia alebo šanca?
    • VOM (Victim-Offender Mediation) sa na princípe dobrovoľnosti aplikuje v prípadoch rôznorodých trestných činov.
    • Legislatíva - stanovuje hornú hranicu trestnej sadzby, do akej je možné využiť VOM ako možnosť odklonu od trestného stíhania páchateľa.
    • V praxi to však často znamená, že pri závažnejších trestných činoch sa využitie VOM opomína i ako možnosť paralelného procesu popri trestnom stíhaní páchateľa, respektíve ako príležitosť k intervencii v období počas/po výkone trestu odňatia slobody.
    • Napriek všeobecnému očakávaniu ľudí, že obete tých najzávažnejších trestných činov si želajú predovšetkým tvrdé potrestanie páchateľa, ukazuje sa, že ak sú im ponúknuté aj alternatívne možnosti, prikláňajú sa skôr k modelu RJ, pretože trestajúci prístup voči páchateľovi sám o sebe neprináša obetiam adekvátne riešenie ich situácie (Tabachnick a Klein 2011).
  • Restoratívna justícia – utópia alebo šanca
    • systém trestnej justície nie je vhodný na riešenie väčšiny sexuálnych zločinov:
      • Mnoho obetí CSA nechce vstúpiť do tohto systému (nechce podať formálnu žalobu na páchateľa), pretože nechce, aby ich rodič, súrodenec, strýko či iný príbuzný skončil vo väzení.
      • To, čo obete chcú, je uistiť sa, že už žiadne iné dieťa nie je zneužívané, chcú, aby rodina uznala enormné utrpenie, ktoré zakúsili, a napokon chcú od páchateľa aj ospravedlnenie. (Maeve Lewis In Gartland, 2009)
    • formálny systém trestnej justície je v samej svojej povahe limitovaný, pokiaľ ide o odpoveď na sexuálne zločiny.
      • Tento systém môže prinajlepšom dúfať, že sa efektívne vysporiada s tými páchateľmi, ktorí sa dostali do pozornosti OČvTK. V praxi to však predstavuje veľmi malý počet páchateľov (McAlinden 2008)
    • Aplikácia RJ na prípady CSA vychádza z dvoch hlavných premís, ktorými sú:
      1. zlyhanie súčasného trestného systému
      2. vyhliadky na reálnejšie riešenia pre obeť, rodiny a komunity ovplyvnené sexuálnymi zločinmi
    • Proces RJ vo všeobecnosti predpokladá, že páchateľ už uznal zodpovednosť za trestný čin. Nejde teda o proces hľadania faktov, ktoré majú slúžiť k stanoveniu viny, ale o proces, ktorý sa sústredí skôr na rozvinutie primeranej reakcie voči už priznanému zločinu (McAlinden, 2008).
Uživatelský avatar
Mack
Moderátor
Příspěvky: 382
Registrován: 2.1.2016 20:30:52
Pohlaví: muž
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 0
... až do věku: 7
Děkoval: 938 x
Oceněn: 873 x

Slávka Karkošková: Výslechy zneužitých dětí

Příspěvekod Mack » 10.11.2016 4:41:55

  • Restoratívna justícia – utópia, alebo šanca
    • výskumníci identifikovali tri hlavné kategórie páchateľov:
    1. známi a vysoko rizikoví;
    2. známi, ale s nízkou mierou rizika;
    3. neznámi rizikoví (Soothill et al, 2005).
    RJ ponúka praktické spôsoby manažovania rizika u všetkých 3 kategórií páchateľov:
    1. Kategória môže byť naďalej stíhaná tradičným trestným systémom a následne reintegrovaná do komunity prostredníctvom kruhov podpory a kontroly.
    2. Vo vzťahu k druhej kategórii páchateľov môžu byť kruhy podpory a kontroly využité ako efektívna alternatíva k tradičnému spôsobu sankcionovania.
    3. Riziko obsiahnuté v tretej kategórii páchateľov (ktorí sú silne podozriví zo sexuálnych zločinov, ale neboli oficiálne stíhaní) môže byť zmiernené cez odstraňovanie verejnej stigmatizácie a zníženie hrozby trestnej sankcie, čo môže povzbudiť anonymné obete a páchateľov k tomu, aby predstúpili (McAlinden 2008).

V. Vypočúvanie dieťaťa

(Karkošková 2013, s. 157-169)

  • Výskum zameraný na ukladanie a vybavovanie si informácií z pamäte preukázal, že aj deti sú schopné podať relevantnú výpoveď.
    • spontánne (voľné) spomínanie alebo voľná narácia vedie k získaniu presnejších informácií počas rozhovoru (Steele, 2012), než vyvolané spomínanie alebo rekognícia (napr. prostredníctvom otázok spojených s ponukou niekoľkých možností odpovedí) a to tak u detí ako aj dospelých.
  • Rozsah informácií poskytnutých pri voľnej narácií sa zvyšuje úmerne s vekom, pričom okolo 12 roku veku dosahuje dospelú úroveň.
  • Deti mladšie než 12 rokov majú tendenciu poskytovať menej informácií spontánne, no platí tu, že opomenutie detailov je omnoho bežnejšie než vymýšľanie falošných detailov.
  • Deti vo veku 3-6 rokov pravdepodobne zabúdajú rýchlejšie než starší jedinci, ale napriek tomu, že ich spontánne spomínanie je zvyčajne menej kompletné, nie je menej presné.
  • Vedľajšie a často nepravdepodobné informácie najskôr pridávajú deti vo veku 8-9 rokov, zatiaľ čo dospelí jedinci sú najviac náchylní na vyvodenie chybných záverov (Hoyano a Keenan, 2010, s. 494-495).

  • Viaceré štúdie preukázali, že mnoho zneužívaných detí potrebuje čas a pocit bezpečia, aby mohli v prítomnosti profesionála prezentovať fakty súvisiace so svojou traumatickou skúsenosťou.
Uživatelský avatar
Mack
Moderátor
Příspěvky: 382
Registrován: 2.1.2016 20:30:52
Pohlaví: muž
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 0
... až do věku: 7
Děkoval: 938 x
Oceněn: 873 x

Slávka Karkošková: Výslechy zneužitých dětí

Příspěvekod Mack » 17.11.2016 8:40:01

Otázky
  • Keď už je nutné klásť otázky, má ísť najmä o tzv. otvorené otázky
  • neklásť tzv. uzavreté otázky, poskytujúce len možnosť odpovede áno/resp. nie. Z jednoslovných odpovedí je ťažké určiť, či informácia pochádza od dieťaťa alebo od pýtajúceho sa. - Navyše deti sú schopné odpovedať áno aj na otázky, ktorým nerozumejú alebo v ktorých si nie sú odpoveďou isté (čo je pravdepodobne spôsobené tým, že záporná odpoveď u ľudí navodzuje dojem, že odporujú tomu, s kým hovoria, a že sú teda neslušní).

  • Nevhodné otázky:
    1. navádzajúce, t.j. také, v ktorých je obsiahnutá aj samotná odpoveď, alebo ktoré sú „vykalkulované“ tak, aby vymohli určitú odpoveď,
    2. sugestívne, t.j. také, ktoré priamo alebo nepriamo o niečom presviedčajú, napr. tvrdia, že niečo sa stalo alebo že osoba xy pri tom bola,
    3. posilňujúce, t.j. vyjadrujúce súhlas s určitou odpoveďou,
    4. kontaminované, t.j. obsahujúce také informácie ohľadne prípadu, ktoré pochádzajú z iného zdroja než od vypočúvaného dieťaťa.
      Nesprávne zaobchádzanie s otázkami môže znížiť alebo zmariť forenznú hodnotu detskej výpovede.

Príklad použitia nevhodných otázok možno nájsť aj vo filme: Jagten (Hon) / Dánsko, 2012, réžia: Thomas Vinterberg.

  • špeciálne školenie (vedomosti) / pohlavie / fyzická podoba / počet (2)
  • Smernica EPaR 2011/92/EÚ o boji proti SZ a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii (v článku 20, odsek 3, písmeno f) - aby pri vyšetrovaní TČ súvisiacich s CSA „detskú obeť mohol sprevádzať jej právny zástupca, prípadne dospelá osoba, ktorú si táto obeť sama vyberie, pokiaľ nebolo v prípade tejto osoby prijaté odôvodnené rozhodnutie v opačnom zmysle“
  • „Nie vždy je však vhodné, aby výsluchu bol prítomný rodič“ (Chmelík et al., 2003, s. 125)
    • „Zvlášť u mravnostných deliktov, kde páchateľom je jeden z rodičov dieťaťa, je nutné počítať s negatívnym vplyvom prostredia rodiny, v ktorom dieťa spravidla ďalej žije. Jeho zážitky sú v tomto smere významne ovplyvňované, v mnohých prípadoch v snahe vyviniť rodinného príslušníka. Udalosť, ktorá je predmetom vyšetrovania, tak býva zámerne podceňovaná, spochybňovaná, dieťa je nadmieru hýčkané a upokojované a tým zastieraný dopad udalostí na dieťa. To samozrejme negativne ovplyvňuje zapamätaný zážitok“ (Chmelík et al., 2003, s. 125).
    • Opomenutím týchto súvislostí dochádza často „k procesným vadám, ktoré je možné len veľmi obtiažne konvalidovať(Chmelík et al.,2003, s. 127).
  • Výsluchová miestnosťchildfriendly (farby, nábytok, výzdoba),
    • Technika na vytvorenie zvukového a obrazového záznamu
    • Stena s jednosmerným zrkadlom (pre pozorovateľov) – skúsenosť zo Žiliny
    • Bezprostredný prenos cez monitor v inej miestnosti
    • súkromie, nevyrušovanie

Postupy vypočúvania
  • podrobné manuály či protokoly - veľmi nápomocné, za predpokladu, že sa k ich používaniu pristupuje flexibilne
„fázový“ prístup“ (Steele, 2012)
  1. budovanie raportu (aj viacero sedení)
  2. naratívne cvičenie,
  3. stanovenie pravidiel (nerozumiem, neviem, oprava, pravda a lož)
  4. posun k hlavnej téme – naratívny popis („povedz mi, prečo sa tu dnes so mnou rozprávaš“ , „Je veľmi dôležité, aby si porozprával, prečo ťa sem priviedli.“ Neprerušovať. Resp. nesugestívna diskusia - dotyky, tajomstvá, ...
  5. vyjasnenie a doplnenie detailov pomocou otázok – pripomenutie + „povedz mi o tom viac“. + o udalosti, kedy bolo niečo inak + o udalosti na inom mieste + o poslednej, o 1. udalosti
  6. záver (zhrnutie, otázky, poďakovanie)

NICHD (National Institute of Child Health and Human Development) Protocol: Interview Guide
  1. Úvod
  2. Budovanie raportu
  3. Tréning epizodickej pamäti (konkrétna udalosť, včera, dnes)
  4. Posun k podstatnej téme
  5. Vyšetrovanie „incidentov“
  6. Prestávka
  7. Zistenie info, ktoré neboli dieťaťom spomenuté
  8. Ak dieťa neuvedie informácie, ktoré boli očakávané
  9. Informácie o odhalení
  10. Záver
  11. Neutrálna téma
Uživatelský avatar
Asce
Administrátor
Příspěvky: 702
Registrován: 16.12.2015 18:13:48
Pohlaví: muž
Povolání: IT služby
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 4
... až do věku: 13
Děkoval: 2281 x
Oceněn: 2149 x

Re: Slávka Karkošková: Výslechy zneužitých dětí

Příspěvekod Asce » 17.11.2016 8:50:00

K příspěvku IV. Rámce a limity v ochrane práv dieťaťa

Slávka Karkošková píše:V praxi sa žiaľ vyskytujú aj prípady, kedy dieťa nie je kompetentnými orgánmi v dostatočnej miere chránené, pričom je takýto postoj postavený na zdôrazňovaní prezumpcie neviny. Zabúda sa ale na to, že pri kolízií práv (najmä práva rodiča na styk s dieťaťom a aj jeho práva na dobré meno versus práva dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia), stojí toto právo dieťaťa hierarchicky vyššie.

Existuje nějaký relevantní právní dokument, který závazně stanoví, že právo dítěte stojí hierarchicky výše? Podle mého názoru je toto tvrzení v rozporu s tím, jak se živočišný druh Homo sapiens vyvinul - předpokládá se, zde platilo, že hierarchicky nejvýše stojí muž (zajistí vše potřebné k přežití smečky), až dále pak žena (zajistí reprodukci a různé pomocné práce, ale dá se ukrást od sousední smečky), až pak dítě (dá se pořídit jiné) a nakonec starci, jakožto nejméně užiteční (jen různé pomocné práce). Pokud je to ve společnosti jinak, pak to značí, že musí jít o dodatečně vytvořená pravidla, jejichž cílem je vylepšit bezkoliznost soužití. Jde buď o pravidla nepsaná, tedy zvyková, která jsou vymáhána jen sousedským soužitím, anebo psaná, kodifikovaná, která jsou vymáhána místní (ozbrojenou) mocí. Je jisté, že díky současnému blahobytu, který v západním civilizačním okruhu žijeme, je možno postavit hierarchii jinak, protože zkrátka na to máme. Ovšem nemusí tomu tak být na celém světě... Jaký dokument a proč tedy staví dítě v hierarchii nejvýše? Logické by se mi zdálo, že na stejnou úroveň...
Uživatelský avatar
Asce
Administrátor
Příspěvky: 702
Registrován: 16.12.2015 18:13:48
Pohlaví: muž
Povolání: IT služby
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 4
... až do věku: 13
Děkoval: 2281 x
Oceněn: 2149 x

Re: Slávka Karkošková: Výslechy zneužitých dětí

Příspěvekod Asce » 17.11.2016 8:53:00

K příspěvku IV. Rámce a limity v ochrane práv obetí CSA

"Slávka" jako vždy poučná, ale myslím, že pro mnoho soukmenovců bude spíše nesrozumitelná - viz:
Mack píše:Terapeuti neodporúčajú obetiam, aby zločiny ohlásili OČvTK – prečo asi?

Přiznám se, že i já jen odhaduji "prečo asi", neboť ony zkratky nějak nevedu v hlavě... Doufám tedy, ale jen doufám, že jde o "orgány činné v trestním řízení". Osobně bych spíše uvítal přidat do závorky méně přesný, zato jasný, výraz "policie":
"Terapeuti neodporúčajú obetiam, aby zločiny ohlásili OČvTK (polícii) – prečo asi?"

No, zde už bych uměl odpovědět: "Protože když mou hrst zrní zobe kromě slepic také pár vrabců, také nepovolám těžké dělostřelectvo s podporou letectva s tříštivými pumami. Ano, vrabci by již zrní dále nezobali a armáda by byla spokojena, že vyřešila úkol. Jen já, a všechno to krásné okolo mne, by už navždy zmizelo - i s těmi vrabci. Je s podivem, že společnosti tento rozpor obecně nevadí - trestní řízení je tak spíše vendetou, než nápravou nějakého společensky nezdravého vztahu. Ostatně (nemám zde na mysli násilí), skutečně je ten vztah vždy a za všech okolností tak nezdravý? Společnost říká: "Áno!" A sem, podle mne, patří ta otázka: "Prečo asi?"

Poznámka:
Ona by ta "společnost" jistě uměla odpovědět. Vždyť je to přeci tak prosté. Ale opravdu? Nebo by to bylo jen pár frází, které se jen samozřejmými jeví, ale při hlubším zamyšlení je zjevné, že jde o ničím nepodložené hypotézy typu podle sebe (dospělého) soudím tebe (dítě)?

Zpět na “ZNEUŽÍVÁNÍ”

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 0 hostů