Diagnostikování CAN - analýza dětské kresby

Témata zaměřená na prevenci sexuálního zneužívání (SZ) dětí, ale i zneužívání a sexuálního násilí obecně, výpisky z knih a brožurek o SZ, hlubší souvislosti a vazby na jiná témata, chybné počiny v osvětě. Kazuistiky zneužitých dětí, nejsou-li součástí pojednání, patří do subfóra Životní příběhy.
Uživatelský avatar
Mack
Moderátor
Příspěvky: 334
Registrován: 2.1.2016 20:30:52
Pohlaví: muž
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 0
... až do věku: 7
Děkoval: 844 x
Oceněn: 744 x

Diagnostikování CAN - analýza dětské kresby

Příspěvekod Mack » 24.11.2016 4:42:19

Metodika identifikace a diagnostikování syndromu CAN v MŠ a ZŠ


(Metodika identifikování a diagnostikování syndromu Child Abuse and Neglect (CAN; zneužívání a zanedbávání dítěte) v mateřské a základní škole)

Autori: PaedDr. Katarína Szíjjártóová, PhD., PaedDr. Eva Pupíková
Recenzenti: PaedDr. Anežka Hamranová, PhD., PaedDr. Eva Frýdková, PhD.


Vydavateľ: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave
Odborná redaktorka: Mgr. Sylvia Laczová
Grafická úprava: Ing. Monika Chovancová
Vydanie: 1.
Rok vydania: 2015
Počet strán: 58


Obrázek
Zdroj
Uživatelský avatar
Mack
Moderátor
Příspěvky: 334
Registrován: 2.1.2016 20:30:52
Pohlaví: muž
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 0
... až do věku: 7
Děkoval: 844 x
Oceněn: 744 x

Diagnostikování CAN - analýza dětské kresby

Příspěvekod Mack » 24.11.2016 4:43:59

2.2 Analýza detskej kresby



Najčastejšie využívanou kontaktovou a uvoľňovacou metódou je kresba rodiny. Kresba rodiny má okrem uvedených kvalít aj mimoriadnu hodnotu v poznávaní rodinnej klímy a prežívania dieťaťa. Vďaka nej môžeme zistiť, koho dieťa do rodiny počíta, aké sú v nej vzťahy, ako sa v nej dieťa cíti. Kresba, hra a iné zážitkové aktivity umožňujú nenásilné a netraumatizujúce otvorenie problému dieťaťa, ktoré sa prostredníctvom nich uvoľní a dokáže ventilovať a hovoriť o prežitom násilí. Psychológ tak môže prejsť k samotnému jadru diagnostikovania pomocou diagnostického rozhovoru (aj keď pre úplnosť treba dodať, že prvky a princípy diagnosticko-terapeutického rozhovoru sa prelínajú i predchádzajúcimi aktivitami diagnostika). Rozhovor s dieťaťom sa má odohrávať podľa P. Pőtheho (In: Weiss, P. 2000, s. 107) s rešpektovaním pevne stanovených pravidiel – používať jednoduché, zrozumiteľné slová; vyhýbať sa vetám obsahujúcim niekoľko myšlienok či návrhov; vyhýbať sa záporom a nadmernému používaniu zámen; vyjasniť si s dieťaťom názvy intímnych častí tela; nemeniť jazyk dieťaťa; vyhýbať sa používaniu navádzajúcich otázok; používať otázky s otvoreným koncom; vyhýbať sa subjektívnemu hodnoteniu udalostí a odsudzovaniu páchateľa.

Možnosť využiť pri takomto diagnostikovaní jednosmerné zrkadlo a súčasne nahrávanie na videozáznam má nesmiernu hodnotu. Umožňuje chrániť dieťa pred prítomnosťou ďalších osôb, čo pôsobí na dieťa stresujúco a ohrozujúco; dá sa takto predísť a zabrániť prípadnému ďalšiemu vypočúvaniu dieťaťa zo strany kriminalistov, sociálnych pracovníkov, sudcov a pod. Žiaľ prax u nás je ešte stále v tomto smere jednoznačne nevyhovujúca. Časté a opakované diagnostické vyšetrovanie je pre dieťa natoľko frustrujúce, že často svoju výpoveď odvoláva. Takýto necitlivý postup zo strany zainteresovaných a participujúcich (pozri sekundárna viktimizácia alebo systémové týranie) je u nás stále realizovaný a to aj, alebo možno najmä kvôli nevyhovujúcej legislatíve.

Optimálny model pre dieťa je, ak je vyšetrované iba jedným odborníkom. Jeho diagnostickú prácu môžu za jednosmerným zrkadlom sledovať všetci ostatní účastníci podieľajúci sa na riešení konkrétneho prípadu – vyšetrovateľ, sociálny pracovník, prokurátor, či sudca a pod. Spolu s videozáznamom a protokolom vyhotoveným z diagnostického stretnutia by mali tieto údaje stačiť na ďalšie postupy pri riešení. Teda dieťa by nemalo byť ďalej vypočúvané vyšetrovateľom, ani vypovedať na súde a podobne. Aspoň v prípadoch, keď to skutočne nie je nevyhnutné. Minimalizovali by sme tak ďalšie utrpenie dieťaťa.

Častou „štartovacou“ ale zároveň i hodnotnou diagnostickou technikou, ktorú psychológ môže využiť, je kresba rodiny. Inštrukcia podávaná dieťaťu nie je jednotná, hoci jej odlišnosti nie sú výrazné a zásadné. Matějček a Strohbachová (In: Říčan, P., Krejčírová, D. 1999, s. 329) uvádzajú, že sa v klinickej praxi vžilo nasledovné zadanie: „Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej vašej rodiny!“ pričom podotýka, že malým deťom treba inštrukciu ešte zjednodušiť. Na kresbu treba dieťaťu dať papier formátu A4 a obyčajnú ceruzku.
Říčan, Krejčírová (1999, s. 329) to vysvetľujú tým, že „deti síce rady kreslia pastelkami, voľba farieb však väčšinou neprináša nové informácie a naopak, odvádza pozornosť od námetu kresby.“ S ich názorom si dovolíme polemizovať, najmä pokiaľ uznávame a rešpektujeme symboliku jednotlivých farieb (pozri nižšie). V tom prípade je podľa nás využitie farieb prínosné a mnohé dokresľuje, či aspoň naznačuje. J. Pogády, A. Nociar, J. Mečíř, D. Janotová (1993) odporúča nasledovnú inštrukciu: „Sadni si, pozri sa na biely papier, ktorý máš pred sebou, upokoj a zamysli sa. Premýšľaj o typickej scéne z vašej rodiny a namaľuj ju. Kresba nemusí byť zložitá, použi farby, aké chceš.
Uživatelský avatar
Mack
Moderátor
Příspěvky: 334
Registrován: 2.1.2016 20:30:52
Pohlaví: muž
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 0
... až do věku: 7
Děkoval: 844 x
Oceněn: 744 x

Diagnostikování CAN - analýza dětské kresby

Příspěvekod Mack » 1.12.2016 4:55:17

R. Davido (2001, s. 60) ponúka možnosť zadania dvoch inštrukcií: „Dieťa dostane prvý papier 21 x 29,7 cm a zadanie nakresliť „rodinu“ bez akéhokoľvek spresnenia. Potom ho testujúci požiada, aby na druhý papier nakreslilo „svoju rodinu“. Pritom predpokladá, že na prvom obrázku dieťa znázorní ideálnu rodinu a na druhom svoju, reálnu. Tak máme možnosť dozvedieť sa o želaní dieťaťa – ako by jeho skutočná rodina mala vyzerať. J. Šickova-Fabrici (2002, s. 107) opisuje kresbu začarovanej rodiny, podobne ako Matějček a Strohbachová (In: Říčan, P., Krejčírová, D.) inštrukciou: „Nakresli svoju rodinu, ako keby prišiel kúzelník a každého z vás začaroval do zvieraťa, ktorému najlepšie zodpovedá.“ V podstate nie sú medzi uvedenými inštrukciami zásadné rozdiely. Dôležité však je, uvedomiť si základné hľadiská:
  • Ktoré osoby sú nakreslené a ktoré nie?
  • Aká bola postupnosť pri kreslení jednotlivých osôb?
  • V akej situácii je rodina zobrazená?
  • Aká je proporcionalita postáv?
  • Aké je využitie plochy?
  • Aká je farebnosť?
  • Ktorému členovi rodiny dieťa priradilo aké zviera?
  • Nevyhnutné je všímať si neverbálne prejavy dieťaťa počas kresby.
  • Po dokončení práce je dôležité nechať dieťaťu priestor interpretovať svoju kresbu.

Rovnako ako kresbu rodiny či kresbu začarovanej rodiny môže psychológ pri diagnostikovaní syndrómu CAN využiť aj kresbu postavy, Body test image, kresbu domu, stromu a pod. Voľba vždy závisí od situácie a predovšetkým osobitosti dieťaťa, s ktorým psychológ pracuje.

Kresbou postavy sa zaoberala M. Machoverová (In: Říčan, P., Krejčírová, D. 1999), ktorej test ľudskej postavy pozostáva z dvoch krokov. Najskôr dieťa požiadame, aby nakreslilo ľudskú postavu, pričom jej pohlavie bližšie nešpecifikujme. Potom dieťa požiadame, aby nakreslilo postavu opačného pohlavia v porovnaní s prvým obrázkom. V nasledujúcom rozhovore sa diagnostik dieťaťa pýta na nakreslenú postavu: Aká je asi stará? Aké má povolanie? Je pekná? Kvôli čomu sa ľahko rozčúli? Ktorá je najlepšia a najhoršia časť jej tela? a pod. Na prvom obrázku väčšinou dieťa kreslí samo seba – teda ide prevažne o projekciu vlastného tela. Z tohto hľadiska je významné, ak dieťa ako prvé nakreslí postavu iného pohlavia ako je ono samo alebo nepohlavnú. Uveďme na tomto mieste aspoň najčastejšie sa vyskytujúcu symboliku poukazujúcu na možnú patológiu.

Vychádzať budeme z poznatkov viacerých autorov J. Šickova-Fabrici (2002), R. Davido (2001), P. Říčan (1997) a pod. „Na základe výskumov kresieb zneužívaných detí uvádzajú terapeuti z USA a Veľkej Británie niektoré charakteristické atribúty. Tieto znaky sú prítomné i v kresbách slovenských detí, ktoré boli týrané a zneužívané... Archetypy násilia sú totožné, ignorujú hranice, ako i kultúrne a národnostné pozadie obetí.(Šicková-Fabrici 2002, s. 70)

Varovné príznaky v kresbách a maľbách týraných a zneužívaných detí podľa autorky:
  • kresba postavy s nohami od seba (pocit zraniteľnosti);
  • telá bez rúk, ramien (neschopnosť odolávať násiliu);
  • postavy oblečené v sexy, vyzývavých šatách;
  • tváre s (prehnane, výrazne) dlhými mihalnicami;
  • hlavy bez tiel;
  • telá bez spodnej časti – ignorovanie spodnej časti (odmietanie genitálnych oblastí);
  • dezorganizácia častí tela (končatiny nie sú tam, kde majú prirodzene byť);
  • ohraničovanie, obkolesovanie postáv (napríklad do rámika, „bubliny“ – uzavretie postavy);
  • časté použitie červenej a zelenej a iných komplementárnych farieb tam, kde sú neobvyklé (napr. červené dvere, záclony, dážď, zelená strecha);
  • umelecký regres kresby;
  • kruhy, kliny;
  • srdcovité tvary;
  • slzy, dážď, kvapky.
Uživatelský avatar
Mack
Moderátor
Příspěvky: 334
Registrován: 2.1.2016 20:30:52
Pohlaví: muž
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 0
... až do věku: 7
Děkoval: 844 x
Oceněn: 744 x

Diagnostikování CAN - analýza dětské kresby

Příspěvekod Mack » 8.12.2016 4:44:04

R. Davido (2001) uvádza tieto významné symboly v kresbách:
  • domu – príliš malý dom, teda ak dieťa nevyužíva celú plochu papiera, dom s malými oknami, prípadne okná úplne chýbajú (poruchy afektivity, nesmelosť, osamotenosť) alebo naopak, ak dom zaplňuje celý papier, alebo ho „presahuje“ (symbol túžby po láske, adaptácii); dom odpudivého vzhľadu svedčí o tom, že dieťa sa cíti pod tlakom rodiny; osamelý, neprípustný dom, ktorý nemá dvere, je oplotený vysokým plotom, alebo k nemu nevedie cesta, je znakom nezdaru a prehry
  • stromu – každé poškodenie kmeňa alebo vetiev je známkou nejakej traumy v minulosti – čím vyššie na kmeni sa nachádza, tým kratšia doba od nej uplynula
  • zvierat – pes – jeho symbolický význam nie je jednoznačný – je to verný spoločník človeka, s ktorým sa možno hrať, hladkať ho, ale dá sa s ním aj zle zaobchádzať bez toho, aby sa (obyčajne) postavil na odpor (v kresbách týraných detí sa často vyskytoval motív psa a dieťaťa na jednom rohu a v druhom rohu zvyšok rodiny, akoby sa dieťa so psom identifikovalo); divoké šelmy, krokodíly a podobne – obvykle predstavujú obraz otca, ktorého sa dieťa bojí, prítomnosť akéhokoľvek divokého či krvilačného zvieraťa svedčí o úzkostných stavoch dieťaťa
  • slnka – symbol otca dieťa, ktoré má s otcom dobrý vzťah, kreslí slnko s vencom lúčov, v opačnom prípade je slnko vyblednuté, či schované za horou a pod., ak sa dieťa otca bojí, nakreslí slnko agresívnou farbou (červenou) alebo farbou vyvolávajúcou úzkosť (čierna)
  • vody – patrí k ženským symbolom a obvykle predstavuje všetko, čo sa týka zrodenia, prerušované čiary namaľovaného dažďa predstavujú symbol úzkosti, rieka alebo inak zobrazená voda je často znázorňovaná u detí trpiacich enurézou, ale býva i znakom sexuálneho zneužívania (dieťa stráca kontrolu nad vlastným telom)
  • loďky – môže predstavovať túžbu po úniku, či samote, podstatné je zistiť, kto podľa dieťaťa v loďke sedí, deti trpiace úzkosťou či prílišnou agresivitou tvoria často vojenské lode; lode s obrovskými komínmi (falický symbol) kreslia deti, ktoré premýšľajú o sexuálnych otázkach
  • nosu – je ekvivalent falického symbolu – ak je zdeformovaný, možno usudzovať o sexuálnych problémoch dieťaťa
  • úst – dieťa, ktoré zabudne nakresliť svojim postavám ústa, spravidla vyjadruje sexuálne problémy alebo problémy vo vzťahoch (napr. oidipovský komplex) či málo láskavú a vľúdnu komunikáciu v rodine, otvorené ústa s vycerenými zubami predstavujú agresivitu a ak je nakreslený i jazyk, naznačuje to nevyriešené sexuálne problémy
  • ruky – ak chýbajú alebo sú zmrzačené či „ukryté“ napr. vo vreckách, naznačuje to sexuálne či sociálne problémy; ak dieťa nakreslí napr. otcovi príliš veľké ruky, môže to naznačovať, že dieťa je otcom bité
  • oblečenia – dieťa „oblieka“ svoje postavy podľa toho, aký k nim má vzťah, ak seba nakreslí v teplých šatách, je to zvyčajne prejav citového chladu – to znamená, že dieťa sa cíti nemilované, deprimované, niektoré doplnky oblečenia predstavujú falické symboly: kravata, fajka, špicatý klobúk, cigareta, dáždnik, palička a pod.
  • zmrzačenie postavy – je účinnou zbraňou k zneváženiu človeka, ktorého prítomnosť nie je žiaduca, je nepríjemná, napr. dieťa, ktoré „zabudne“ dokresliť ruky otcovi, je zrejme fyzicky trestané, typické je i vynechanie postavy, s ktorou má dieťa konflikt, či negatívny vzťah
  • kvetinky – sú symbolom ženskosti, ale i sexuality – kreslia ich často deti s nevyriešenou sexuálnou otázkou (pričom môže ísť i o oidipovský komplex)
  • špicaté tvary – majú falický význam

P. Říčan, D. Krejčírová (1997) uvádzajú pozorovania M. Vágnerovej, ktorá odporúča všímať si tieto symboly:
  • veľkosť postavy – príliš malá postava je typická pre úzkostné deti s pocitmi neistoty, neurotickými črtami;
  • kvalita čiar – slabé, neisté, prerušované čiary, tieňovanie, opravovanie, gumovanie sú prejavom úzkosti, depresie, vnútorného napätia, neistoty
  • nedostatočné alebo chybné spojenie jednotlivých častí tela – poruchy sebapoňatia, vlastnej telesnej integrity
  • vynechanie podstatných častí tela – typické pre deti bezmocné, bezradné, inhibované
  • nápadné detaily na tvári či postave – neadekvátny vzťah k vlastnému telu, citová nerovnováha a pod.
  • ruky a ramená – krátke alebo deformované môžu byť odrazom neistoty, strachu, bezmocnosťou, manipulovateľnosťou, nadmerne veľké ruky a ramená môžu byť vyjadrením túžby po agresívnom prejave
  • nohy – sú symbolom rovnováhy a opory tela, preto ak chýbajú, alebo sú deformované, môže to znamenať neistotu, nezakotvenosť, problémy so stabilitou v životnej roli; to isté platí i na šikmo nakreslenú postavu
  • „oblečenie“ postavy – je odrazom sociálnej konformity, prijatia
Uživatelský avatar
Mack
Moderátor
Příspěvky: 334
Registrován: 2.1.2016 20:30:52
Pohlaví: muž
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 0
... až do věku: 7
Děkoval: 844 x
Oceněn: 744 x

Diagnostikování CAN - analýza dětské kresby

Příspěvekod Mack » 15.12.2016 4:52:31

Šramová (2004) podrobila kvantifikácii indikátorov týrania a zneužívania 34 znakov, ktoré sú až na 2 znaky totožné s Whitney-Peterson-Hardinovým testom. Doplnila ich o extenziu, dlhé paže a nohy, pílovité, vycerené zuby. Ďalej uvádza – explicitne znázornené genitálie, zakryté genitálie, vynechané genitálne partie, prikreslený alebo zdôraznený pupok, ohraničenie, dokreslené ovocné stromy, postava opačného pohlavia; malá postava, tieňovanie tváre, zlé napojenie častí tela, výrazná asymetria končatín (distorzia), odrezané alebo skrátené, prípadne skryté ruky, vynechané končatiny (ruky a nohy), veľké ruky, naklonená postava o 15° od vertikály, zdôraznené genitálie, pásik/pás, nohy pevne pritisnuté k sebe, priehľadnosť postavy, dúha, motýle, srdiečka, poletujúce vtáky, „x“ na častiach tela, rozmazaná tvár, tieňovanie tela, zdôraznený nos, zdôraznené vlasy, zdôraznené ústa do „o“; šarkany, balóny, odrezaný pás, vynechaný trup.
Zároveň je dôležité si všímať umiestnenie kresby, teda jej vyváženosť, využitie plochy, veľkosť postáv, ale i to, ako dieťa kreslí, teda ako postupuje, čím začína kresliť postavu, ktoré postavy kreslí ako prvé, ktoré „zabudne“ nakresliť napr. v kresbe rodiny a pod.

Rovnako výstižná je i symbolika farieb. Vychádzame z diel Šicková-Fabrici (2002) a Davido (2001). Autori sa v mnohých symboloch zhodujú, v niektorých sa dopĺňajú. Nie sú medzi nimi žiadne antagonistické tvrdenia:
  • biela farba – symbolizuje čistotu, nevinnosť, jasnosť i naivitu, ale je aj farbou sterility a kapitulácie, plodnosti i smrti; z nášho pohľadu je pozoruhodné využívanie bielej farby na biely papier, čo môžeme interpretovať ako potlačovanie, ukrývanie niečoho vo vnútri alebo nechuť prijímať pocity tela (napr. u týraných a zneužívaných detí)
  • čierna farba – je farbou temna, smútku, asketizmu – jej používanie deťmi zvyčajne signalizuje prežitú traumu, depresiu, citovú záťaž
  • červená farba – je symbolom vitality, života, sily, energie – často ju využívajú deti agresívne, ale i hyperaktívne, v mladšom veku ju s obľubou používajú všetky deti
  • ružová farba – je jemnejšou kvalitou červenej, symbolizuje lásku, ale i nezrelosť, naivitu – v kombinácii s čiernou farbou môže signalizovať negatívne pocity o sebe samom, vyskytuje sa napr. u sexuálne zneužívaných detí
  • modrá farba – je farbou vody i neba, konzervativizmu a povinnosti, ale i farbou matky (asociácia s plodovou vodou, symbol Madony v modrom plášti), na diagnostikovanie je modrá významná najmä, ak je použitá na nevhodných, resp. neobvyklých miestach (napr. modrá ruka otca alebo mamy môže symbolizovať prežívanie traumy v rodine v podobe fyzických trestov a pod.), jej výrazné používanie poukazuje na prehnanú sebakontrolu
  • žltá farba – je podporujúcou, stimulujúcou farbou duševnej kapacity človeka, jej odmietanie môže signalizovať neochotu alebo neschopnosť ponoriť sa do seba; niekedy ukazuje na veľkú závislosť dieťaťa od dospelého
  • zelená farba – podporuje nervový systém, pôsobí upokojujúco, symbolizuje nádej a pokoj, je to farba ľudí so silným sociálnym cítením, významná je na naše skúmanie v kombinácii s červenou a najmä v bizarných kombináciách (napr. červený dom a zelená strecha, červeno-zelený dážď a pod.), ktoré sú typické pre deti týrané a sexuálne zneužívané
  • šedá farba – používajú deti, ktoré prežili traumu, či trpia depresiou
  • hnedá farba – je farba zeme, pokory, asketizmu, je to farba ľudí stojacich pevne na zemi (hnedá uzemňuje), zodpovedných, ale aj depresívnych, odráža nevhodnú rodinnú a sociálnu adaptovanosť dieťaťa a jeho rôzne konflikty
  • fialová farba – je farbou spirituálnou, je symbolom smútku a utrpenia, príznakom nepokoja a problémov s adaptáciou
  • oranžová farba – je farba skombinovaná z červenej a žltej a teda je i kombináciou ich symboliky – životnej energie a intelektu.

Diagnostikovanie týraných, zneužívaných a zanedbávaných osôb pomocou analýzy ich kresby nie je vonkoncom také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Uvedené symboly nemožno šablónovito používať a na základe ich výskytu v detskom produkte jednoznačne a stopercentne tvrdiť, že dieťaťu je ubližované. Autori, ktorí sa zaoberajú touto problematikou, upozorňujú na fakt, že tieto varovné signály sa majú objavovať vo viacerých kresbách. Je dôležité pozorne si všímať dieťa v procese tvorby, pozorovať i jeho neverbálne prejavy, ktoré sú odrazom jeho prežívania.
Rovnako je dôležité s dieťaťom jeho výtvor rozobrať – porozprávať sa s dieťaťom, čo nakreslilo, ktorá postava koho predstavuje a podobne. Je chybou robiť unáhlené závery, pretože kresba dieťaťa môže byť ovplyvnená najrôznejšími zážitkami a skúsenosťami. Napríklad v kresbe začarovanej rodiny môže otca znázorniť ako rozzúreného leva, čo by v nás mohlo rozsvietiť svetielko ostražitosti, ale po následnom rozhovore môžeme zistiť, že dieťa nie je ovplyvnené negatívnym zážitkom s „revúcim“ a hrozným otcom, ale rozprávkou, ktorú videlo, či návštevou v ZOO. Odborníci v danej problematike (napr. J. Šicková, M. Vágnerová ap.) odporúčajú analyzovať a interpretovať podľa možností viaceré výtvory dieťaťa a pokiaľ možno z rôzneho obdobia. My k tomu pridávame, že je vhodné i kombinovať viaceré techniky výtvarného prejavu, teda využívať nielen kresbu, ale aj maľbu, koláže, modelovanie a pod. Zároveň pripomíname, že na solídne diagnostikovanie detskej kresby je nevyhnutné mať odborné znalosti a skúsenosti.
Uvedomujeme si, že je to predovšetkým v kompetencii psychológov a túto ich doménu nespochybňuje ani naše tvrdenie, že orientačnú, ale zároveň i výpovednú hodnotu by mala mať detská kresba i pre učiteľa.
Pedagóg nemusí byť expert v tejto oblasti, ale je nevyhnutné obohatiť jeho prácu i o túto kompetenciu.
Uživatelský avatar
Asce
Administrátor
Příspěvky: 648
Registrován: 16.12.2015 18:13:48
Pohlaví: muž
Povolání: IT služby
Líbí se mi: dívky (GL)
... ve věku od: 4
... až do věku: 13
Děkoval: 2044 x
Oceněn: 1872 x

Re: Diagnostikování CAN - analýza dětské kresby

Příspěvekod Asce » 15.12.2016 18:28:03

Byl jsem pomocí dětské kresby předmětem zkoumání několika psycholožek či jiných pracovnic. Šlo o kresby mých dětí a údajným cílem mělo být napomoci jim při obtížích s poruchou ADHD, kterou bohužel všechny tři moje děti trpěly – naštěstí spíše v lehčích formách. Jakožto otec samoživitel jsem byl vnímán jako prapodivné individuum, a to se musí prověřit. To by v tom byl čert, aby to, že se taková osoba stará o malé děti, bylo jen tak… Ty jejich snahy byly natolik průhledné a ony pracovnice natolik (jak to jen kulantně vyjádřit, no řekněme) neerudované, že jejich nesmyslné konstrukce jsem dokázal rozvrátit. Naštěstí nešlo o nějaké z kreseb „vypozorované“ zneužívání, to bych měl asi smůlu, protože radujíc se, že konečně mě „odhalily“, by snad volaly policii, a než by se vše vysvětlilo, tak bychom já i moje děti byli těžce stresováni.

V čem spatřuji problém zaprvé:
Diagnostikování CAN - analýza dětské kresby píše:Zároveň pripomíname, že na solídne diagnostikovanie detskej kresby je nevyhnutné mať odborné znalosti a skúsenosti.
Uvedomujeme si, že je to predovšetkým v kompetencii psychológov a túto ich doménu nespochybňuje ani naše tvrdenie, že orientačnú, ale zároveň i výpovednú hodnotu by mala mať detská kresba i pre učiteľa.

Tak to si právě myslím, že nejen, že zpochybňuje, ale přímo vylučuje. Citovaný odstaveček mi zní asi takto: „Na solidní a nezpochybnitelné vyhodnocení toho, že tato zeď je bílá, jsou zapotřebí odborné znalosti a zkušenosti. To však nevylučuje, že může přijít kdejaký amatér a se značnými z toho plynoucími důsledky říci, že ona zeď je černá.“ Uvědomuje si autor oné publikace, že jde o lidské osudy a nikoliv například pomyslné Asceho zdi? A že jakýkoliv přehmat v této oblasti může mít pro život dítěte, ale nejen jeho, fatální důsledky?

Se svými dětmi jsem postupně poznal řadu pracovnic pedagogicko-psychologických poraden, psychologů, psychiatrů a samozřejmě i učitelů. Musím říci, že jejich kvalita byla velmi rozdílná. Zejména na některé pracovnice v pedagogicko–psychologických poradnách vzpomínám s velmi smíšenými pocity. Prostě pár nabiflovaných pouček, několik šablon, kam se každé dítě muselo vměstnat. Zbytečně strávený čas. Vlastně ještě hůře. Děti bývaly z těch sezení nesvé a jejich psychice to škodilo – jenže to bylo nutné pro tzv. integraci do běžné třídy, tedy pro onen „papír“. Naproti tomu jsem poznal i pravý opak. Soukromá dětská psycholožka. Bohužel, nesmírně drahá (800,- Kč za každé sezení, které bylo vždy jednou týdně). Ale naprostá špička. Úžasné – a s výbornými výsledky. Také k nám do rodiny dobrovolně asi rok docházela mladá paní psycholožka. Poznal jsem ji jako světlou výjimku v jedné pedagogicko–psychologické poradně. Tak si moje děti oblíbila, že k nám do rodiny docházela několikrát týdně a věnovala se jim. Nic si za to nebrala, jen jsem dle jejích pokynů kupoval drahé, ale špičkové pomůcky, ale jinak nic – nepočítám-li nějaký ten čaj, pár kousků bábovky… Tato psycholožka byla skvělá. Ano, před takovou smekám.

Měl bych hádanku. Bohužel, obávám se, že bude poněkud k odpovědi navádět. Hádejte, s kterými činovnicemi moje děti nekreslily ony „dětské kresby“? Ano, jistě jste uhádli – nekreslily rodinu, potažmo tatínka, s těmi nejlepšími. S těmi, které opravdu měly výsledky.

Moje hypotéza je následující. Moje děti mne měly velmi rády, současně ale jsem byl poměrně přísný, rodina dobře fungovala. Při vyšetření děti nějak vycítily, že jde o takový nějaký podraz na moji osobu, a tak byly nesvé a jejich obrázky byly v podstatě neinterpretovatelné. To dotyčné pracovnice rozhodilo, tak jim začaly dávat různé doplňující požadavky na kresbu, což děti znejistilo ještě více…

V čem u „dětské kresby“ spatřuji další problém:

Jsem hluboce přesvědčen, a to na základě zde vložených citací, že celá teorie je spíše hypotéza. V nejlepším případě může ukazovat jisté tendence, nikoliv jednoznačně vyčíst informace o daném jedinci. Ano, je možné, že pokud je dítě týrané, že s větší pravděpodobností nakreslí nějak do zvířat zamaskovaného tyrana. Ale ne každé týrané dítě, ne vždy a ne u každého psychologa. A naopak - to, co psycholog může interpretovat jako onoho zamaskovaného tyrana, tyranem vůbec být nemusí. To ostatně konstatuje i citát z diskutovaného díla.

Kdo je to vlastně psycholog? Zde mám na mysli státem placeného psychologa, tj. na pozicích, jak jsem popisoval výše. Je to absolvent nějaké vysoké školy. Člověk, který získal formální vzdělání, je v příslušném zaměstnání. Z tohoto ale vůbec neplyne, že má dostatečné kompetence, které by ho opravňovaly k relevantním závěrům činěným z dětských kreseb. Navíc na pacienty má málo času…

Třetí moje připomínka se týká interpretace barev, kterou prostě a jasně považuji za jeden pavědecký blábol:

Diagnostikování CAN - analýza dětské kresby píše:Rovnako výstižná je i symbolika farieb.

Jak se ta symbolika do podvědomí děcek tvořících ony kresby ale dostala? Jsou to prastaré archetypy, protože děti ještě mnoho vlastních zkušenosti nenabyly? Nebo naopak nabyly? Nebo jak? Proč jsou platné zrovna ony v díle uvedené interpretace a ne jiné?

Příklady, jen namátkově, mohl bych psát hodiny (citát, pod ním můj komentář):

  • čierna farba – je farbou temna, smútku…
    Ale ve středověku tomu tak nebylo, zde tuto úlohu plnila bílá barva. Tedy tzv. Bílá paní byla ve smutečním. Takže pokud by použití černé barvy vycházelo z děděného archetypu uloženého v podvědomí, pak je interpretace mylná. Nebo je ta informace dítěti dodatečně vložena? Ale pak nejde o výzkum, ale o manipulaci.
  • modrá farba – je farbou vody i neba, konzervativizmu a povinnosti, ale i farbou matky (asociácia s plodovou vodou, symbol Madony v modrom plášti)…
    Voda v malém, běžně používaném množství, není modrá, ale je bezbarvá. Pisatel nechť si natočí sebevětší bezbarvý skleněný džbán vody – kde tam uvidí modrou? Plodovou vodu pisatel také zřejmě nikdy neviděl, takže když už prohlásil, že VODA je modrá, tak si myslí, že tím pádem i ta plodová. Kterou mimochodem dítě ani v barvách nemělo šanci vidět. Které dítě ví, co značí symbol Madony, natož aby se s ním nějak podvědomě ztotožnilo?
  • zelená farba … je to farba ľudí so silným sociálnym cítením…
    Ale děti se právě vyznačují tím, že nemají silné sociální cítění. To by se hodilo spíše k dospělému člověku.
  • hnedá farba – je farba země..
    Ne, je to barva hlíny, nikoliv země, tedy toho, po čem běžně chodíme. Tou je šedá (chodníky, asfalt) či zelená (tráva). Hnědou barvu „země“ mohou vidět ve větším leda tak děti na venkově, a to když jsou rozorány velké lány polí. V dávnějších dobách toho zas tak moc rozoráno nebylo, takže nemůže jít o podvědomý archetyp.
  • oranžová farba – je farba skombinovaná z červenej a žltej a teda je i kombináciou ich symboliky…
    Ano, sice se dá oranžová barva zkombinovat z červeného a žlutého pigmentu (barviva), ale princip je jinde. Oranžová je totiž přímo jednou ze spektrálních barev. Je tvořena jako vjem mozkovými pochody, pokud na sítnici oka dopadnou fotony o vlnové délce 590 až 625 nm. Takže přistoupíme-li na ono šarlatánství s interpretacemi, pak by oranžová měla mít vlastní přiřazení symboliky.

Zpět na “ZNEUŽÍVÁNÍ”

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 host